Mikulášiková uviazla v Amerike, zachránili ju príbuzní v Colorade

Rodáčka z Nitry Rebeka Mikulášiková (nar. 31. júla 1999) odišla v lete minulého roka rozvíjať svoj basketbalový talent za oceán.

Po troch sezónach v drese Piešťanských Čajok sa stala hráčkou vysokoškolského tímu The Ohio State University v Columbuse.

Kde sme vás teraz zastihli? Na Slovensku, či za oceánom? – oslovili sme 190 cm vysokú basketbalistku, ktorá bola najmladšia členka tímu žien Slovenska na záverečnom turnaji ME 2017 v Česku.

„Som v Colorade u príbuzných, ktorí ma prichýlili, kým sa situácia okolo koronavírusu neupokojí. Som im vďačná, že mi takto pomohli. Aj tu platia karanténne opatrenia, ale máme výhodu, že dom mojej rodiny je osamelý. Blízko nikto nebýva, takže môžeme pokojne chodiť na čerstvý vzduch aj do prírody.“

Váš pobyt v Colorade zrejme nebol vopred plánovaný. Uhádli sme?

„Uhádli. Je to východisko z núdze. Dostala som sa do nej po všetkých obmedzeniach, ktoré začali aj tu v Amerike platiť zhruba pred mesiacom.“

Vráťme sa teda späť do toho obdobia. Kde ste vtedy boli a čo ste museli riešiť?

„Bola som v Columbuse, kde som si ako študentka so špecializáciou na módu a maloobchod plnila svoje školské povinnosti. Nič nenasvedčovalo, že by sa malo stať niečo dramatické. Do školy sme normálne chodili do 9. marca, keď sa začali jarné prázdniny. Predĺžili nám ich však z týždňa na dva týždne a potom nás už do školy nepustili. Jednoducho nám oznámili, že vyučovanie bude pokračovať online.“

Začali ste vtedy rozmýšľať o návrate na Slovensko?

„Hneď som mala takú myšlienku. Nebolo však vtedy ešte jasné, či sa skončila alebo neskončila basketbalová sezóna. Keď ju zrušili, ihneď som si kúpila letenku. Začali sa však obmedzovať lety do Európy, zrušili aj môj spoj, ktorým som chcela docestovať do Viedne. Súčasne sme museli opustiť školské ubytovanie v Columbuse. Našťastie, ako som už spomenula, príbytok mi poskytla rodina v Colorade.“

Znamená to už, že ostanete v USA do konca školského roka?

„Nič sa nedá teraz presne plánovať. Plním si školské povinnosti z Colorada, zaberá mi to teraz nemálo času. Samozrejme, že by som rada odišla domov. Neviem však, kedy to bude možné a bezpečné. Čakám na takúto príležitosť.“

Poďme pod koše. Akú basketbalovú sezónu máte za sebou?

„Veľmi intenzívnu. Družstvá sú tu silné a vyrovnané, konkurencia je veľká. Odohrali sme ťažké zápasy, ale podarilo sa nám dostať až do finále konferencie Big 10. Vo finále sme prehrali s Marylandom. Tesne pred jarnými prázdninami sme mali 8. marca posledný tréning, ďalšie tréningy nám zrušili a krátko potom aj ukončili sezónu.“

Pamätáme sa, že vás v uplynulých rokoch z času na čas trápili zdravotné problémy. Aká bola z tohto hľadiska vaša sezóna za oceánom?

„Ani tu ma problémy neobišli. Mala som dve zranenia. Ešte pred sezónou mi v septembri objavili únavovú zlomeninu v chodidle. Bola som však rada, že som sa ,dala dokopy’ za dva mesiace, prvý zápas som stihla odohrať už v novembri. Druhé zranenie tesne pred finálovým turnajom našej konferencie, keď som si na tréningu natrhla šľachy v členku, ukončilo moju sezónu predčasne.“

Ako si predstavujete vašu blízku a vzdialenejšiu basketbalovú budúcnosť?

„Rada by som sa zaradila v najbližšej sezóne medzi líderky v našom tíme, chcela by som mať v kolektíve dôležitejšiu rolu. Takisto by som rada viac uplatnila svoje skúsenosti z európskeho basketbalu. Do vzdialenejšej budúcnosti sa veľmi nepozerám, keďže teraz chcem predovšetkým úspešne pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu i pod košmi tu v Amerike.“

Autor: Tomáš Grosmann, Denník Šport