Hneď v prvý rok priniesol do Piešťan historický titul. Peter Jankovič: Tento klub si to zaslúži!
Pre basketbalový klub Piešťanských Čajok bol stredajší večer v mnohých ohľadoch historický. Domáca Diplomat aréna nikdy nezažila takú kulisu, ako tomu bolo v štvrtom finálovom zápase Niké extraligy žien. A tiež premiérovo si na vlastnej koži mohla užiť majstrovské oslavy Čajok. Zverenkyne trénera Petra Jankoviča preťali finálovú sériu nezdarov, na šiesty pokus sa konečne dočkali vytúženého zlata. Sériu s Ružomberkom uzatvorili najvyšším víťazstvom vo finále – 63:44.
Už pred koncom zápasu bolo jasné, že v kúpeľnom meste sa bude prepisovať história. Od 1993 poznala naša najvyššia ženská basketbalová súťaž len dve víťazné mestá – Ružomberok a Košice. Teraz sa k tejto dvojici konečne pridal aj niekto ďalší – Piešťany. „Je to super. Môžeme sa stále baviť o dominancii Košíc a Ružomberka, ale som rád, že sme to preťali. Teší ma, že môžem byť toho súčasťou,“ neskrýval Jankovič pozitívne dojmy z úspechu.
Na Čajky sa dlhé roky lepila basketbalová smola, v zbierke majú množstvo medailových úspechov, ale v mnohých súťažiach zostali vždy pod povestným vrcholom. Do 27. apríla 2022 boli najvýraznejšími úspechmi zisk Slovenského pohára (2017) a triumf v Stredoeurópskej lige (CEWL) v 2019. Zisk ligového zlata by konečne mohol priniesť čerstvý vietor do Niké extraligy žien a tiež do ďalšieho napredovania basketbalu v Piešťanoch. „Uvidíme, aké sa vyskladajú tímy a neviem, čo bude ďalej. Pevne verím, že smola sa pretrhla. Myslím si, že tento klub a mesto si to zaslúžilo za to, ako poctivo pracujú a aké podmienky vytvárajú, či pre hráčky alebo realizačný tím. Treba si to užiť,“ vyhlásil 42-ročný tréner.
Piešťany si poradili vo finále nielen so svojim súperom, ale aj s výhodou domáceho prostredia, ktorú Ružomberok pred začiatkom série mal. Po úvodnej tesnej prehre (51:53), dokázali nájsť víťazný recept a najmä rozhodujúce využitie majstrovského mečbalu prinieslo pôsobivý koniec náročnej cesty za toľko túžobne chceným úspechom. „Vyhrali sme v podstate 3:0, v troch stretnutiach po sebe sme uspeli. Ukázali sme určitú kvalitu. Po náročnej sezóne, čo sme si my zažili, je to obrovské zadosťučinenie, pocta a vďaka všetkým babám a členom realizačného tímu, ktorí sa podieľajú na tomto úspechu,“ povedal kormidelník Čajok.
Prvé mesiace jeho pôsobenia na novej basketbalovej adrese neboli ľahké, sužovali ich ťažké zranenia hráčok, ktoré sa ale napokon stali ústrednými postavami práve v rozhodujúcom finálovom dueli. Legionárska dvojička Gabriela Andělová a Ke’Shunan Jamesová zaznamenala spoločne toľko bodov, ako celé ružomberské družstvo – 44. „Ťažké to bolo. V podstate som to v živote nezažil. Prišlo zranenie Ke’Shunan Jamesovej, z čoho sme zostali v šoku. Mesiac na to si veľmi ťažko zlomila nohu Gabriela Andělová. Zrazu nás zostalo málo, boli sme v úzkej rotácii, ale zomkli sme sa. Boli ťažké chvíle, boli aj krajšie, ale zvládli sme ich. Obrovská česť obom dievčatám, že sa dokázali po ťažkých zraneniach vrátiť. Na konci ukázali veľký potenciál a kvalitu. Bola to turbulentná sezóna,“ zamyslel sa Jankovič.
Tretie miesto na Federálnom pohári a druhé miesta zo Slovenského poháru, respektíve Európskej ženskej basketbalovej ligy (EWBL), všetko predčilo premiérové a najmä historické ligové zlato. „Už po Slovenskom pohári, Federálnom pohári a EWBL som povedal, že pevne verím a dúfam, že najväčší úspech ešte len príde. A prišiel. Nesmierne si to vážim,“ vravel tréner Piešťan.
K trofeji pre víťaza v najvyššej súťaži prišiel hneď v prvom roku pôsobenia v kúpeľnom meste. Hlavným favoritom na majstrovský titul Čajky ale neboli, túto pozíciu niesol niekoľko rokov po sebe na svojich pleciach Ružomberok. Práve vystriedanie na pomyselnom slovenskom ženskom basketbalovom tróne je vítaným prvkom. „Mal som kvázi pokojnejšiu robotu. Nemuseli sme špekulovať nad tým, čo by sa stalo, keby sa to nepodarí. Od vedenia klubu som dostal dôveru a pravdepodobne som ich presvedčil. S celou rodinou som spokojný, to je hlavné. Po ľudskej stránke to bolo výborné mužstvo. Klobúk dole pred všetkými babami, ako dokázali spolu žiť, pretože v ženskom kolektíve to nie je úplne jednoduché, ale zvládli sme to. Tím fungoval tak, ako mal fungovať,“ vyjadril sa Jankovič.
Vo finále priniesol so svojimi hráčkami do mesta pravý basketbalový ošiaľ. Ten vyvrcholil na zápase č. 4, kedy sa Diplomat arénu podarilo vypredať takým spôsobom, že fanúšikovia boli ochotní stáť alebo sedieť na schodoch. „Teším sa z toho. Ako tréner Good Angels Košice som zažil plnú halu, ale teraz som to inak vnímal. Momentálne som už domáci a beriem to inak. Cítil som z hľadiska obrovskú podporu,“ zhodnotil kouč Piešťan podporu z tribún.
Minimálne najbližší rok tak budú mať Čajky nálepku úradujúceho majstra Niké extraligy žien. Čo všetko prinesie nasledujúca sezóna a akých súťaží sa hráčky v bielo-modrom drese zúčastnia, to je prirodzene v tejto chvíli otázne. „Oddýchneme si trochu a začneme budovať káder. Niečo sa už postupne buduje, potrebujeme dotiahnuť nejaké veci. Uvidíme, čo bude ďalej,“ dodal na záver Jankovič.