Vandlíková je v Piešťanoch vďačná za príležitosť a verí v úspešný záver extraligovej sezóny
Tereza Vandlíková je štvrtým rokom súčasťou Piešťanských Čajok. Čoskoro 20-ročná krídelníčka si postupne získava priestor na palubovke a buduje pozíciu v rámci tímu. V rozhovore nám prezradila, ako vníma ponúknutú šancu, čo jej dala aktuálna sezóna a na čom ešte musí herne popracovať.
– Ako zatiaľ hodnotíš svoju ďalšiu sezónu s Piešťanmi, ktorá sa pomaly chýli ku koncu?
„Sezóna nám priniesla pomerne veľké úspechy. Výhra nad Galatasarayom Istanbul, víťazky Slovenského pohára, tretie miesto na Federálnom pohári. Samozrejme, ešte nie je koniec sezóny, stále sa musíme koncentrovať na finále, no z môjho pohľadu sme pripravené vložiť maximum do záverečnej časti a verím, že pozitívne zakončíme túto sezónu a náš cieľ si splníme.“
– Nedávno ťa trochu brzdilo zranenie, ako si aktuálne na tom?
„Čo sa týka zranenia, momentálne ma neobmedzuje nič a som rada, že môžem po dlhšej dobe opäť s tímom trénovať. Snažím sa dobehnúť tých šesť týždňov, cez ktoré som bola prakticky nepoužiteľná a dúfam, že sa nám všetkým budú zranenia vyhýbať.“
– V porovnaní s predchádzajúcou sezónou sa opäť o čosi zvýšila tvoja minutáž a užitočnosť na palubovke. Čo to pre teba celé znamená?
„Som vďačná, že mi tréner dáva tú možnosť a že mi verí. Je to pre mňa veľká vec, dôvera je veľmi dôležitá čo sa týka psychiky. Snažím sa vrátiť klubu to, čo dával mne a na ihrisku robím všetko pre to, aby som pomohla tímu, čo i len s malými detailmi čo sa týka doskokov, plnenie našich obranných pravidiel a útok príde. Priestor na ihrisku si musíme zaslúžiť a určite to neberiem ako samozrejmosť.“
– Ako vlastne vnímaš aj šancu, ktorá je pred tebou ako domácou hráčkou, že môžeš v Piešťanoch napredovať?
„Je to veľká šanca posúvať sa vpred. Dodáva mi to viac a viac skúseností, každý tréning a zápas nás mladšie posúva hore a učíme sa od našich najlepších. Chyby sú a budú, ale bez nich by sme sa ďaleko neposunuli. Každá chyba nás niečo naučí.“
– Aká skúsenosť bola pre teba Eurocup hráčsky?
„Bol to neopísateľný pocit, byť už len súčasťou tímu. Každý zápas bol špeciálny a podľa môjho názoru, zápas proti veľkoklubu Galatasaray bol jeden z mojich nezabudnuteľných. Pre mňa to bol najviac emocionálny zápas a čo sa týka mňa, tak v každom zápase ide o niečo a ak som nastúpila do akéhokoľvek zápasu, vtedy všetko muselo ísť bokom. Sústredila som sa na mňa, na spoluhráčky, samozrejme na trénera a okolie som sa snažila nevšímať si, pretože pri toľkom počte ľudí sa nie každý cíti komfortne. Mali sme energiu, do každého zápasu sme išli pozitívne nastavené, lavička vždy žila a taktiež fanúšikovia boli neskutoční. Tešila som sa na tieto zápasy a práve preto som nemala strach. Prežívala som každý kôš a každú dobrú obranu s tímom. Takéto veľké zápasy nás posúvajú vpred, nielen fyzicky, ale hlavne mentálne.“
– Okrem Čajok hrávaš aj za Starú Turú, čo ti tam dáva herná prax?
„Zápasy so Starou Turou sú zrkadlom toho, ako trénujeme v Čajkách. To, čo sa učíme na tréningoch v Piešťanoch a každý individuálny tréning môžeme následne preniesť do zápasov za Starú Turú. Podľa mňa je to super príležitosť ako si skúšať nové veci, ako čítať hru a podobne.“
– Kde si urobila zo svojho pohľadu za posledné obdobie progres a kde cítiš, že sa treba zlepšiť?
„Myslím si, že som spravila progres, čo sa týka hlavne mentálnej stránky. Tým, že mi tréner verí mi dodáva postupne sebavedomie a istotu. Stále mám na čom pracovať, ale ak by som to mala hlbšie rozobrať, tak mám ešte nedostatky vo fyzickej sile, vo výdrži, v rýchlosti či v technike streľby… Sú to veci, ktoré sa dajú zlepšiť len tým, že človek chce. Nepríde to hneď, trpezlivosť v tom hrá veľkú rolu, ale treba vytrvať.“
Foto: Ladislav Duračka, Lukáš Droppan
