Tím Piešťanských Čajok už naďalej nepovedie ako hlavný tréner Richard Kucsa. Klub z kúpeľného mesta sa s ním rozhodol nepredĺžiť zmluvu, ktorá skončila po sezóne 2019/2020.

Richard Kucsa pôsobil v Piešťanských Čajkách celkovo päť sezón. Najskôr tri ako asistent trénera Martina Pospíšila a posledné dva ročníky viedol Čajky z pozície hlavného trénera.

V sezóne 2018/2019 priviedol piešťanský tím k víťazstvu v Stredoeurópskej lige CEWL a k druhému miestu v extralige žien i Slovenskom pohári. V ročníku 2019/2020, ktorý bol predčasne ukončený z dôvodu pandémie koronavírusu obsadili Čajky pod jeho vedením druhé miesto v Slovenskom pohári i extralige žien a postúpili do Final Four Stredoeurópskej ligy CEWL i Európskej basketbalovej ligy žien EWBL.

Richardovi Kucsovi klub úprimne ďakuje za odvedenú prácu počas piatich rokov v Piešťanských Čajkách a zároveň mu do ďalšieho profesijného i osobného života želá len to najlepšie!

Vedenie klubu v súčasnosti intenzívne pracuje na angažovaní nového hlavného trénera. Jeho meno, ako i kompletné zloženie realizačného tímu bude známe v najbližších týždňoch.

Predčasný koniec sezóny zabolel najmä v Piešťanoch. Čajky nielenže pomýšľali na titul v domácej súťaži, ale šancu uspieť mali aj na záverečných turnajoch Final Four v Európskej lige (EWBL) či Stredoeurópskej lige (CEWL).

„Vzhľadom na to, že okolité krajiny respektíve iné športy ukončili sezóny ešte pred nami, tak to bolo len otázkou času, kedy sa rovnaké opatrenia zavedú aj v našej lige. Samozrejme, nikto nečakal takýto náhly koniec. Rozhodne sme očakávali, že koniec ročníka bude pre nás vyzerať úplne inač,“ povedala nám Alexandra Hašková.

Ani druhú najproduktívnejšiu Slovensku v družstve Piešťan súčasná situácia vôbec neteší. „Neviem nájsť ani správne slová, je to desivé,“ priznáva 22-ročná rodáčka z Bratislavy. „Som rada, že Slováci pomerne rýchlo zareagovali a nastavili takúto prísnu karanténu, bez ohľadu na to, ako to ovplyvnilo našu sezónu, či kopu iných vecí. Zdravie je prvoradé, na to treba vždy myslieť, takže treba dbať na všetky preventívne opatrenia,“ pripomína Hašková.

Čo sympatickú basketbalistku momentálne zamestnáva najviac? „Svoj voľný čas trávim doma buď pri filme alebo knižke. Okrem toho zdokonaľujem aj svoje kuchárske zručnosti. Varím a vypekám koláče. Snažím sa aj čo to porobiť k diplomovke, keďže teraz je toho času a priestoru dosť veľa,“ prezrádza ďalej Hašková.

Nuž a ako to vidí s budúcnosťou športu až sa celá pandémia skončí? „Môže tam byť veľa rozličných scenárov. Všetko bude závisieť od toho, ako sa celá situácia vyvinie,“ uzavrela Alexandra Hašková.

Zdroj: Basket.sk

Rodáčka z Nitry Rebeka Mikulášiková (nar. 31. júla 1999) odišla v lete minulého roka rozvíjať svoj basketbalový talent za oceán.

Po troch sezónach v drese Piešťanských Čajok sa stala hráčkou vysokoškolského tímu The Ohio State University v Columbuse.

Kde sme vás teraz zastihli? Na Slovensku, či za oceánom? – oslovili sme 190 cm vysokú basketbalistku, ktorá bola najmladšia členka tímu žien Slovenska na záverečnom turnaji ME 2017 v Česku.

„Som v Colorade u príbuzných, ktorí ma prichýlili, kým sa situácia okolo koronavírusu neupokojí. Som im vďačná, že mi takto pomohli. Aj tu platia karanténne opatrenia, ale máme výhodu, že dom mojej rodiny je osamelý. Blízko nikto nebýva, takže môžeme pokojne chodiť na čerstvý vzduch aj do prírody.“

Váš pobyt v Colorade zrejme nebol vopred plánovaný. Uhádli sme?

„Uhádli. Je to východisko z núdze. Dostala som sa do nej po všetkých obmedzeniach, ktoré začali aj tu v Amerike platiť zhruba pred mesiacom.“

Vráťme sa teda späť do toho obdobia. Kde ste vtedy boli a čo ste museli riešiť?

„Bola som v Columbuse, kde som si ako študentka so špecializáciou na módu a maloobchod plnila svoje školské povinnosti. Nič nenasvedčovalo, že by sa malo stať niečo dramatické. Do školy sme normálne chodili do 9. marca, keď sa začali jarné prázdniny. Predĺžili nám ich však z týždňa na dva týždne a potom nás už do školy nepustili. Jednoducho nám oznámili, že vyučovanie bude pokračovať online.“

Začali ste vtedy rozmýšľať o návrate na Slovensko?

„Hneď som mala takú myšlienku. Nebolo však vtedy ešte jasné, či sa skončila alebo neskončila basketbalová sezóna. Keď ju zrušili, ihneď som si kúpila letenku. Začali sa však obmedzovať lety do Európy, zrušili aj môj spoj, ktorým som chcela docestovať do Viedne. Súčasne sme museli opustiť školské ubytovanie v Columbuse. Našťastie, ako som už spomenula, príbytok mi poskytla rodina v Colorade.“

Znamená to už, že ostanete v USA do konca školského roka?

„Nič sa nedá teraz presne plánovať. Plním si školské povinnosti z Colorada, zaberá mi to teraz nemálo času. Samozrejme, že by som rada odišla domov. Neviem však, kedy to bude možné a bezpečné. Čakám na takúto príležitosť.“

Poďme pod koše. Akú basketbalovú sezónu máte za sebou?

„Veľmi intenzívnu. Družstvá sú tu silné a vyrovnané, konkurencia je veľká. Odohrali sme ťažké zápasy, ale podarilo sa nám dostať až do finále konferencie Big 10. Vo finále sme prehrali s Marylandom. Tesne pred jarnými prázdninami sme mali 8. marca posledný tréning, ďalšie tréningy nám zrušili a krátko potom aj ukončili sezónu.“

Pamätáme sa, že vás v uplynulých rokoch z času na čas trápili zdravotné problémy. Aká bola z tohto hľadiska vaša sezóna za oceánom?

„Ani tu ma problémy neobišli. Mala som dve zranenia. Ešte pred sezónou mi v septembri objavili únavovú zlomeninu v chodidle. Bola som však rada, že som sa ,dala dokopy’ za dva mesiace, prvý zápas som stihla odohrať už v novembri. Druhé zranenie tesne pred finálovým turnajom našej konferencie, keď som si na tréningu natrhla šľachy v členku, ukončilo moju sezónu predčasne.“

Ako si predstavujete vašu blízku a vzdialenejšiu basketbalovú budúcnosť?

„Rada by som sa zaradila v najbližšej sezóne medzi líderky v našom tíme, chcela by som mať v kolektíve dôležitejšiu rolu. Takisto by som rada viac uplatnila svoje skúsenosti z európskeho basketbalu. Do vzdialenejšej budúcnosti sa veľmi nepozerám, keďže teraz chcem predovšetkým úspešne pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu i pod košmi tu v Amerike.“

Autor: Tomáš Grosmann, Denník Šport

Jeden z najzvláštnejších prístupov k boju s koronavírusom zo všetkých krajín sveta zvolilo Bielorusko. A práve s touto krajinou spojila v posledných rokoch svoju kariéru česká reprezentačná rozohrávačka a bývalá kapitánka Piešťanských Čajok Lenka Bartáková. Ako posledné týždne v Bielorusku prebiehali, ako sa dostala späť do Čiech? O tom všetkom sa rozhovorila v nasledujúcich riadkoch.

“V Bielorusku sa koronavírus pred mojím odchodom vôbec neriešil. Nebola žiadne obmedzenia ani zákazy, nikto nenosil rúšku a ľudia chodili normálne do barov a reštaurácií. Nepociťovali sme žiadnu zmenu a prišlo mi, že jediný, kto to tam riešil, som bola ja a ostatné cudzinky, pretože sme mali nejaké informácie z domova a vedeli sme, že situácia nie je dobrá, ” opisuje posledné týždne Bartáková.

Jej tím patrí v posledných rokoch v bieloruskej Premier League k neporaziteľným a podobne tomu je aj v aktuálnej sezóne. Jediná ligová porážka prišla v novembri, a to na palubovke najväčšieho rivala, Horizontu Minsk. Práve pred rivalom z hlavného mesta vybojovalo Tsmoki prvé miesto po nadstavbe, po ktorej bola ženská basketbalová liga konečne prerušená. Napríklad tamojší futbalový zväz totiž v zápasoch najvyššej súťaže pokračuje.

“Po poslednom zápase nadstavbovej časti nám len povedali, že liga sa prerušuje, ale že budú chcieť určite pokračovať a ligu dohrať. Odišla som domov štyri dni po poslednom zápase na odporúčanie českej ambasády v Minsku a ministerstva zahraničia,” hovorí dvadsaťosemročná basketbalistka, podľa ktorej z celosvetovej epidémie nemalo strach vedeniu súťaže ani klubu.

“Bolo nám len povedané, že v Bielorusku je len málo prípadov a sme v bezpečí. Prebehli aj nejaké vtipy, že máme piť vodku a budeme v pohode, ” pousmeje sa.

Bartáková ale neponechala nič na náhodu a niekoľko dní pred dohráním nadstavbovej časti už riešila potenciálny návrat s českými úradmi. “Dva týždne som s ambasádou komunikovala, a keď mi odporučili návrat do Čiech, tak som odišla. Mala som správy, že lety do Prahy budú čoskoro zrušené a potom bude veľmi zložité sa vrátiť. Kúpila som letenku na predposledný možný deň 19. marca a odletela, ” rozpráva o návrate domov, s ktorým našťastie klubové vedenie nemalo problémy.

“V klube som to povedala deň pred odletom. Tréner s asistentom nenamietali, len povedali, že som tam v bezpečí a liga sa bude určite dohrávať. Po prílete som riešila s agentom výpoveď a predčasné ukončenie zmluvy s čím súviselo aj strhnutí časti peňazí,” vysvetľuje s tým, že sa do Bieloruska v tomto ligovom ročníku už nevráti.

V Česku čakal na rodáčku zo Sokolova malý šok. “Po mojom návrate to bol celkom šok. Ako som už povedala, tak v Minsku sme nič nepociťovali a po prílete do Prahy bolo prázdnej letisko a prázdne ulice, ” spomína na zvláštne pocity.

Zdroj: ČBF

Piešťanské Čajky majú za sebou ôsmu sezónu svojej činnosti. Za tie roky odohrali viacero zaujímavých stretnutí na domácej i medzinárodnej scéne, ktoré sa isto zapísali do pamäti, či už pozitívne, alebo negatívne. Nižšie sme pre vás pripravili výber niektorých pamätných zápasov, ktorými si môžete skrátiť čas počas týchto dní, kedy šú športové podujatia zakázané. 

Extraliga 2015/2016:

Piešťanské Čajky – MBK Ružomberok 53:47 – prvý zápas v Diplomat aréne

Eurocup 2015/2016:

Pozn.: Pamätné víťazstvá Čajok v Turecku nad Besiktasom Istanbul a Adanou Aski žiaľ neboli vysielané online.

Piešťanské Čajky – Adana Aski 62:87

Piešťanské Čajky – Sparta&k M.R. Vidnoje 68:70

Piešťanské Čajky – Besiktas JK Istanbul 60:65

Eurocup Women 2017/2018:

Piešťanské Čajky – Hatay BB 57:63

Piešťanské Čajky – ACS Sepsi SIC 54:52

Piešťanské Čajky – Energa Toruň 77:73

Európska basketbalová liga žien EWBL 2019/2020

Piešťanské Čajky – Rostov Don SFEDU 78:56

Slovenský pohár 2017

Finále: Piešťanské Čajky – Good Angels Košice 59:53

Slovenský pohár 2017/2018

Piešťanské Čajky – Good Angels Košice 61:62

Stredoeurópska liga CEWL 2018/2019

Finále: Piešťanské Čajky – Hradec Králové 60:54

… a mnoho ďalších zápasov určite nájdete na www.youtube.com 🙂 

Koniec súťažného ročníka 2019/2020 si každý predstavoval úplne ináč, ako nastal minulý týždeň. Piešťanské Čajky čakalo v najbližších týždňoch vyvrcholenie sezóny, v ktorej mali najvyššie ambície. Zasiahla však vyššia moc a sezóna sa predčasne skončila. K aktuálnej situácii sa pre klubový web Piešťanských Čajok vyjadrila generálna manažérka Bronislava Borovičková. 

Basketbalová sezóna sa tak, ako vo viacerých krajinách skončila nečakane a rýchlo. Ako sa dívate na aktuálnu situáciu a s tým spojený aj predčasný koniec súťažného ročníka 2019/2020?

Pravdupovediac, mi to ešte stále akosi nedochádza. Všetko nabralo rýchle obrátky. Každý, kto robí šport má v sebe určitú ambicióznosť a víťazného ducha. Na nás čakala, dovolím si tvrdiť, tá najkrajšia časť sezóny. Som smutná, lebo každý z nás si určite predstavoval iný zaver súťažného ročníka. Ale zasiahla “vyššia moc”, ktorú si myslím, nikto z nás nečakal a ani nezažil. V tuto chvíľu ma prednosť zdravie, ľudskosť, racionálne myslenie a všetko ostatné musí ísť bokom.

Čajky mali pred sebou tri vrcholy sezóny. Final Four Európskej basketbalovej ligy žien EWBL v Brne, Stredoeurópskej ligy CEWL v Mechelene a následne aj play-off ženskej extraligy. Čajky sa netajili najvyššími ambíciami, no napokon ich nebude možné potvrdiť v reále. Čo to znamená pre klub zo športového hľadiska?

Pre každý klub je to najkrajšie obdobie v sezóne a nás čakali v krátkom slede tri vrcholy sezóny. Najvzácnejšie by pre klub možno bolo historicky prvé vystúpenie vo Final Four EWBL, ktoré sa malo uskutočniť v Brne, kde by sme mali vďaka našim fanúšikom veľkú podporu. Na záverečnú fázu sezóny sme sa všetci poctivo pripravovali, či už po zdravotnej alebo športovej stránke, aby sa zužitkovala celoročná práca. Myslím, že aj play off extraligy mohlo byt veľmi atraktívne pre divaka, hráčky aj samotnú súťaž. Nedovolím si tvrdiť s akým koncom a umiestnením, ale netajím sa tým, že sme v klube pomýšľali na to najlepšie, čo sa v extralige dá dosiahnuť.

Na vzniknutú situáciu ste sa snažili promptne reagovať a zahraničné hráčky už sú v poriadku doma. Môžete nám priblížiť proces celého ich urýchleného transportu do svojich domovov? Aký program má zvyšok družstva?

Situácia vo svete a teda aj v našom klube sa menila priam z hodiny na hodinu. V piatok ráno som komunikovala s agentami zahraničných hráčok, že zatiaľ nič nepodnikáme a ostávame v normálnom režime. No podvečer sme už mali stretnutie so samotnými hráčkami a v noci už boli na letisku vo Viedni. Stretli sme sa s hráčkami, ktorých sa to týkalo akútne, teda Jessica January, Jessica Lubin a Danielle Hamilton-Carter. Opýtali sme sa ich na názor a informovali ich o možných rizikách. Vzájomne sme sa zhodli na ich návrate domov a za necelých päť hodín už sedeli v transporte na letisko.

Bolo to veľmi hektické, ale úprimne som veľmi rada, že sme reagovali promptne v zaujme hráčok a aj oni môžu byť doma so svojimi rodinami. Ako pozitívnu späťnú väzbu sme za to dostali uznanie od agentov hráčok, ktorí ocenili promptnosť vyriešenia situácie. O pár dní by to nemuselo byť možné, alebo minimálne s väčšími komplikáciami. Ostatné hráčky dostali voľno zatiaľ do konca marca a uvidíme čo bude ďalej.

Situácia je stále neistá a nikto nevie, koľko ešte bude trvať. Môže ísť o týždne, ale aj mesiace. Čo to pre Piešťanské Čajky znamená smerom k ďalšej sezóne? Hoci je stále pomerne skoro, rieši sa už pomaly aj ďalší ročník?

Táto situácia je pre nás novou skúsenosťou. V postate každá ďalšia sezóna sa pre mňa začína už v druhej polovici prebiehajúceho ročníka, kde pomaly skladáme družstvo do nadchádzajúcej sezóny. Toto je špecifická situácia, keďže nevieme čo bude. Ale treba veriť, že všetko bude v čo najkratšom možnom čase v poriadku a začneme novu sezónu.